Pestovanie paradajok a paprík: známy zeleninár radí, ako na to

V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Na to, ako sa o priesady čo najlepšie postarať, sme sa opýtali skúseného pestovateľa z Košíc, Alfonza Mihaliča. 

V rozhovore o starostlivosti o zeleninové priesady po vysadení v záhone sa dočítate:

• ako má vyzerať zdravá sadenica

• či treba priesady pri sadení ohýbať

• čo je to “pestovanie na vodu” a aké má výhody

• aké má know-how na pestovanie rajčín známy zeleninár

• ako si vyrobiť prírodné hnojivo na paradajky aj papriku

• o večnom sváre medzi záhradkármi: trhať či netrhať paradajkám listy?

• ktorý bočný výhonok paradajke netreba vylamovať

• čo signalizuje žltnutie listov na paprike

• ako statočne čeliť plesni na rajčiakoch

• čo si myslí o balkónovom pestovaní zeleniny

 S kým sa rozprávame? 

Na Facebooku je známy ako Alfi Mihalič - Zeleninové a kvetinové priesady, predaj zeleniny a ovocia, no v Košiciach, v mestskej časti Krásna, ho volajú Miško. Pestovaniu priesad sa venuje takmer polstoročie a v aktuálnej ponuke má približne 40 druhov zeleninových priesad. Náročné časy počas pandémie ho priviedli k myšlienke predávať priesady z dvora, na čo si jeho zákazníci veľmi rýchlo zvykli a k pôvodnému predaju na trhovisku sa už tento známy zeleninár nevrátil. 

“Najradšej mám začiatočníkov. Sú to veľmi milí a príjemní ľudia, ktorí ma vnímavo počúvajú a pýtajú sa. Môžem im poradiť a má to dobrú odozvu. Potom mi napíšu alebo zavolajú, že sa im darí a sú šťastní. Je to dobrý pocit.”

Ako vám funguje vaše domáce trhovisko? Chodia si k vám zákazníci okrem zeleninových priesad aj po rady? 

Predaj z dvora si obľúbili nielen moji zákazníci, ale aj ja. Má to viacero výhod. Na trhovisku sa ma zvykli pýtať, odkiaľ mám priesady. Tu, na mojom dvore na Štrkovej 18 v Krásnej, vidia skleníky a fóliovníky, čiže obavy z dovážaných sadeníc sa ihneď pominú. Hlavne moji stáli zákazníci vedia, že predávam len pravé odrody z domácej produkcie a keď chcú vysokú paradajku, dostanú naozaj vysokú. Keď cherry, tak cherry. Keď kríčkovú, nestane sa im, že im vyrastie dvojmetrová vysoká paradajka. Na to sa môžu spoľahnúť. Veľkou výhodou takisto je aj to, že keď sa mi určitý tovar na trhovisku minul a ľudia ho ďalej pýtali, nemal som ho, museli ho teda kúpiť inde. Potom mi volali, že to nebolo ako odo mňa. Tu na dvore, keď sa niečo minie, veľmi rýchlo to doplním. Prídu si ku mne až autom, všetko si pohodlne naložia a odchádzajú. Nenakupujú v zhone, môžu sa tu poobzerať, popýtať sa na všetko, čo ich zaujíma. 

Kedy treba priesady kupovať a na čo by si mal dať človek pri výbere rastlín na trhovisku pozor? Čo je podstatné? Je vysoká priesada lepšia ako nízka?  

Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny. Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra. Ale listová plocha má byť tmavozelenej farby, bez škvŕn či žltých odtieňov. 

Sadenie paradajok a paprík: ako správne postupovať? Je pravda, že je dobré priesady po vysadení nepolievať, aby sa korene ťahali do hĺbky a vytvorili mohutnejší koreňový systém?

Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Postup je nasledovný: 

• Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Nalejeme do nej až po vrch vodu a počkáme asi 15 minút, kým voda úplne vsiakne.

• Po vsiaknutí vody na dno jamky nasypeme jednu polievkovú lyžicu granulovaného prírodného hnojiva (napríklad slepačí alebo ovčí hnoj) a zasypeme kvalitnou kompostovou zeminou alebo rašelinovým substrátom vo výške asi 10 cm.

• Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Priesadu zahrnieme zeminou, ktorú sme motykou vybrali a dobre ju utlačíme okolo priesady.

• Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. Iba v prípade vyšších teplôt a evidentného vädnutia rastliny môžeme mierne zavlažiť.

​

V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Kedy je dobré polievať? Ráno či večer? 

Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú. Paprika má v porovnaní s paradajkami uložené korene plytko, preto si na rozdiel od paradajok nevie zabezpečiť vodu z väčšej hĺbky (paradajky si pomocou tenkých koreňových vlásočníc vedia zabezpečiť vodu až z hĺbky 2 metrov), preto je pri paprikách veľmi dôležité pravidelné výdatné zavlažovanie, aspoň 3x týždenne. 

Ako sa treba starať o papriku po vysadení? 

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Pri pestovaní papriky je veľmi dôležité, aby bola dostatočne zásobená vápnikom a to tak pri základnom hnojení pred výsadbou priesad, ako aj doplnkovým hnojením pomocou listového hnojiva.

Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Prečo je to dôležité?

Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody. Keby sme ponechali rásť prvé plody, rastliny by sa zbytočne vysiľovali pri tvorbe plodov a rast priesad by nebol efektívny.

Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo treba siahať po odolnejších odrodách? Aké sú možnosti? 

V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1,Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Poznám to z vlastnej praxe, keď som sa bránil chemickým postrekom a potom som vynášal na fúriku zničené plody paradajok. 

Ak striekať nechceme, nedá sa poškodená časť rastliny len odstrihnúť? 

Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať. Úrody sa v takom prípade dočkáme po šiestich týždňoch a aj v októbri budeme oberať krásne zdravé paradajky. 

Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Prečo?

Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Na obrázku je označená oranžovou šípkou. Pozor! Netreba si zamieňať listy s bočnými výhonkami. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Na obrázku pod textom sú oranžovou šípkou vyznačené všetky bočné výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame. Všetky ostatné bočné výhonky vylamujeme (sú označené oranžovou šípkou).

Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Čo si o tom myslíte?

Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie. Plodom určite netienia, skôr naopak, vďaka nim majú plody tú najlepšiu chuť. 

Čím hnojiť paradajky? Používate aj domáce hnojivo na paradajky a papriku? 

Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní. Okrem tohto ovčieho či slepačieho hnojiva mám dobré skúsenosti aj s domácim hnojivom zo žihľavy, z ktorej sa robí takisto kvas na rovnakom princípe. 

Žltnutie listov na paprike: ide o škodcu alebo je to signál prepolievania? 

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne. Do postrekovej zmesi odporúčam vždy pridať aj listové hnojivo, kvôli dokonalejšej výžive rastlín a tiež aj pár kvapiek prostriedku na umývanie riadu, aby ostal prilepený na listy. 

V súčasnosti je populárne pestovať zeleninu aj v kvetináčoch na terasách či balkónoch. Čo si o tom myslíte? 

Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ale má to obrovský prínos pre človeka, zasadiť si niečo na balkóne, keď príde z práce domov. Vyčistí si hlavu, zamestná ruky. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, naprílad zemiaky vo vreciach. Alebo fazuľa, ktorá v lete urobí aj príjemný tieň. Do kvetináčov je možné zasadiť aj kaleráb či hrášok. Netreba toho veľa, pre dobrý pocit stačí aj málo. Je to aj výborná aktivita s deťmi. Sám pestujem balkónovú zeleninu, keď mám chvíľku, niečo si vysadím. Každému garantujem, že paradajka vypestovaná svojpomocne, či už na záhrade alebo balkóne, chutí oveľa lepšie ako tá z obchodu.

Ďakujem za rozhovor, nech sa darí!

​Lingvistické okienko: Paradajka, rajčina alebo rajčiak? Viete, aký je medzi nimi rozdiel? 

Zdroj foto: FB lfi Mihalič - Zeleninové a kvetinové priesady, predaj zeleniny a ovocia