02.04.2020 (Aktualizácia článku: 31.03.2020)
Ako si vyrobiť vlastný kompost na záhrade?
Bohatá úroda na záhrade sa nerodí zo dňa na deň ani „šibnutím“ záhradného náradia. Predchádza tomu viacero dôležitých zásad a jednou z nich je aj vytvorenie vyváženého kompostu. Ideálne, ak si ho vyrobíte sami zo záhradného, ale aj kuchynského odpadu. Tým sa z neho odbúrajú ostatné organické látky, ktoré sa postupne menia na humusový materiál. Aby vám za pár týždňov „vyklíčilo“ na záhrade čierne zlato, musíte vedieť, ako na štartovaciu plochu a správny pomer živín v komposte.
Štartovacia kopa
Založenie kompostu odporúčame na voľnú a priestrannú plochu. Ideálne na perifériu vašej záhrady, kde v blízkosti nie sú už žiadne príbytky ani chatky. Hlavne preto, že z kompostu sa uvoľňuje nepríjemný zápach a svojím obsahom láka hmyz, hlodavce a iné zvery.
Základnou podmienkou vrstvenia je zachovať vyvážený podiel dusíkatých a uhlíkatých materiálov. Platí, že na jeden diel (kopu) dusíkatých ukladáme 20 až 30 dielov uhlíkatých zmesí pri min. objeme 1 m3.
Založenie kopy zahájime nosnými uhlíkatými materiálmi, akými sú vetvy, slama, lístie, papier, kôra či hobliny. Čím viac si dáte záležať na obsahu prvej vrstvy, tým účinnejšie podporíte prevzdušňovaciu a drenážnu funkciu pripravenej hmoty.
Vrstvenie a funkčné rozdiely jednotlivých zložiek
Pokračujeme tak, že na každú ďalšiu vrstvu uhlíkatých zložiek pridávame menšiu kopu dusíkatých. Medzi dusíkaté zložky patria rôzne zelené substancie, ako napríklad čerstvo pokosená tráva, burina, ovocie a pod.
Presný pomer kompostovaných látok treba zachovať, aby dochádzalo k ich optimálnemu pôsobeniu - napríklad zvýšeným obsahom dusíkatých materiálov sa urýchľuje celkový proces, pri uhlíkatých je kompostovanie pomalšie pre slabší obsah živín.
Pozor! Aj medzi jednotlivými uhlíkatými či dusíkatými zložkami existujú isté funkčné rozdiely. Ak napríklad vkladáte do kompostu burinu, roztrieďte v nej lístie. Orechové sa síce rozkladá pomalšie, ale je bohaté na triesloviny a látku juglon s fungicídnymi účinkami. Špecifickú funkciu majú aj ihličnany. Tie v komposte znižujú pH, okysľujú ho, sú teda vhodné pre kyslomilné rastliny.
Dôležité prídavné zmesi
Po založení kompostu z nevyhnutnej surovinovej skladby nie je ani tak dôležité urýchlenie procesu, ale zefektívnenie účinných látok. Medzi tzv. očkovacie látky, ktoré neskôr nabudia vyčerpanú pôdu po zime patrí močovka, pokosená tráva, telo mŕtveho zvieraťa, ale aj pôsobenie antioxidačných látok kostihoja alebo rebríčka obyčajného.
Náš tip – Pôsobenie pridaného materiálu bude účinnejšie, ak si ho upravíte na čo najmenšie kúsky. Ideálne do veľkosti malíčka na ruke. Týmto zabezpečíte lepší prístup kyslíka a menej náročné prehadzovanie materiálu.
Klíčivosť kompostu podporíte aj inými kolóniami mikroorganizmov. Výbornou voľbou sú bakteriálno-enyzmatické prípravky, ktoré zefektívňujú kompostovací proces. Aby bol takýto prípravok naozaj funkčný, mal by obsahovať aspoň 3 až 4 rôzne druhy baktérií. Účinnosť aj ďalších prospešných látok zistíme už po prvých 4 dňoch. Kompost má postupne tmavnúť, zvyšovať teplotu (po prvom týždni až na 65 °C) a vlhnúť.
Prehadzovanie
Prehadzovanie materiálu je nevyhnutné pre zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu. Inak by to podnietilo fatálne následky pre prospešné mikroorganizmy v komposte. Prehadzovanie odporúčame vykonať po 3 až 4 dňoch od založenia kopy. Obzvlášť, ak použijete urýchľovač kompostu, ktorý ho dokáže natoľko zahriať, že sa z neho dymí a zapácha. Potom prehadzovanie uskutočňujeme každé 2 dni. Pri zachovaní všetkých odporúčaných krokov by vám na vytvorenie humusu malo stačiť 8 prehodení.
Náš tip – pri prehadzovaní si chráňte jemnú pokožku rúk záhradnými rukavicami s kvalitnou podšívkou z česanej bavlny. Tým predídete povrchovým zraneniam a kožným reakciám vplyvom rozkladu mikroorganizmov. Podľa odhadov by vám jedno prehodenie nemalo trvať viac než 30 minút. To docielite aj vďaka odľahčenému náradiu fiskars s ergonomicky tvarovaným držadlom.
Prehadzovanie môže byť náročné pre tých, čo si na záhrade vyrábajú, alebo kupujú špeciálne kompostéry. Postupujte výlučne tak, aby dno kompostérov pozostávalo z drevených paliet, ďalej ho vypĺňajte pletivom s očkami o priemere 1 cm. Tak doň ťažšie vniknú hlodavce. Ak sa obávate jarných dažďov a odplavenia účinných látok z kompostu, použite kryciu plachtu pre univerzálne použitie.
Test vlhkosti a klíčivosti
Vlhkosť kompostu zistíme jednoduchým stlačením zmesi v dlani. Mala by z nej stekať voda, čo je vedľajším produktom úspešných hnilobných procesov. Ak je príliš suchá, v založenej kope je málo dusíka a očkovacích látok. V takomto prípade použite dusíkaté vápno, najneskôr 14 dní pred posledným prehadzovaním.
Tvorba humusu by nemala trvať dlhšie než 18 dní. Rozhodne sa nemusíte obávať sýtočiernej zmesi s väčšími nerozloženými kúskami odpadu. Tú stačí preosiať a čo najskôr ju rozhádzať po pripravenej ploche na pestovanie. Dokáže zabezpečiť úrodnosť až na 2 nasledujúce sezóny!
Rada na záver
Ak nie ste si istí úspešným vyklíčením kompostu, odoberte si z neho menšiu vzorku a vysaďte doň semienka žeruchy.
Zalejte odstátou vodou a prikryte fóliou. Po pár dňoch by mala začať klíčiť. Dôležité sú pevné stonky a tmavozelené lístky. Ak kompost podporil zdravý vývoj rastlinky, úspešná bude pravdepodobne aj vaša tohtoročná sezóna v záhrade. Vlastnému kompostu preto zdar!