Stromy ho fascinujú viac ako polstoročie. Venuje sa záchrane genofondu starých odrôd ovocných stromov na Slovensku. Na svojej malej záhradke pri Rimavskej Sobote pestuje množstvo ovocných stromov, kríkov aj viniča. Práve o špecifikách sadenia viniča, jeho štepenia či rozmnožovania nám Ján Vigoda prezradil v rozhovore viac.

V rozhovore s Jánom Vigodom sa dozviete:

• aké vzácne odrody ovocných stromov pestuje na záhrade,

• ktorý strom mu prináša najväčšiu úrodu,

• ako podporuje na záhrade biodiverzitu,

• ako bojuje so škodcami v záhrade,

• akými postrekmi chráni vinič,

• aké sú zásady sadenia viniča na jar,

• či rozmnožvanie viniča zvládnu aj začiatočníci

• a prečo je štepenie viniča práca skôr pre profesionálov. 

Vaša záhrada je ukážkovým príkladom toho, ako sa dá priestor aj na malej záhrade využiť na maximum. Celú sezónu Vám tu všetko kvitne a prináša bohatú úrodu. Čo tu všetko pestujete? 

V malej záhradke (400 m²) mám plne využitý celý priestor. Žiadny monokultúrny veľký trávnik, ale vyše 30 ovocných stromov, v mnohých sú naštepené po 3-4 odrody, 15 kríkov bobuľovín a asi 20 koreňov a odrôd stolového viniča. Okrem bežných odrôd tu našlo svoje miesto aj kiwi, hurmikaki, figy, asimina triloba, ale aj mini jazierko, sykorník, hmyzí hotel, zbierka bonsajov, pár okrasných ihličnanov a niekoľko kultivarov okrasných kríkov. 

Má tu toľko stromov dostatok miesta? 

Vzhľadom na malú výmeru záhradky tu môžem pestovať len menšie stromy, prevažná väčšina je pestovaná v tvare holandského štíhleho vretena. Tento spôsob som odpozeral na viacerých exkurziách u veľkopestovateľov na západnom Slovensku. V nedávnej minulosti som mal vyše 25 odrôd jabloní a vyše 20 odrôd hrušiek, dnes ich mám už len asi polovicu, vyradil som tie, ktorým sa v tejto lokalite nedarilo.

Ktorý strom považujete za to najzaujímavejšie, čo na záhrade máte? 

Osobitnú radosť mám z takých odrôd, aké nemá v okolí nikto iný. Je to napríklad hruška Madame Favre od pána Belicu z Hostia pri Zlatých Moravciach. Alebo vinič „Šárfehér“, bezjadierkový vinič „Vanesa a Attica“, hurmikaki - 3 odrody v jednom strome, marhuľa Kioto (na fotke) a Cunami, hrušky Merodova a Magdalénka od pána Hričovského, slivka Anna Späth domácimi nazývaná Biela durancia, moruša Pipova, aj oskoruše domáce (vlastné štepence), moruša čierna (Morus Nigra), orechy vlastné štepence Milotai 10, „Chaenomeles speciosa“, španielska jedľa poliehavá (Abies Pinsapo Kelleris) pestovaná vzpriamene a Toreya japonská. 

V jednom kmieniku japonského javora mám naštepené 4 rôzne kultivary líšiace sa farbou a tvarom listov, alebo Zanthoxylum - sečuánske korenie, alebo aj albízia. Pred vchodom do nášho činžiaku pre radosť sebe aj okoloidúcim pestujem štedrec ovisnutý, zbierku ruží, zbierku kosatcov, broskyňu okrasnú kvetom. V záhradke sa mnohé novinky ako paw paw (asimina triloba) alebo hurmikaki stále učím pestovať.

Ste známy tým, že na jednom Vašom ovocnom strome dozrieva viacero rôznych odrôd. Koľko ich zvyknete naštepiť na jeden strom? Máte aj rekordmana? 

V súčasnosti je v malých záhradkách taký trend - pestovať len také vysoké stromy, aké vieme dosiahnuť ošetrovať (rez, postrekovanie, chem. ochrana a zber) bez vysokého rebríka, tzn. max. do 3 m výšky. Vo viacerých stromoch pestovaných v tvare trištvrte kmeňa (kmeň ~150 cm) mám naštepených viac ako jednu odrodu, každý kostrový konár je iná odroda: hruška 5 odrôd, marhuľa 5 odrôd, ringlota 3 odrody, hurmikaki 3 odrody, višňa 3 odrody, čerešňa 5 odrôd, orgován 3 odrody, moruša alba 3 odrody, broskyňa 3 odrody, slivka 3 odrody. Nemám osobitného obľúbenca medzi stromami, mám ich rovnako rád, všetky sú ako moje deti.

Ktorý strom Vám prináša najlepšiu úrodu?

Paradoxne najväčšiu úrodu mi dáva jabloň, ktorú nemám veľmi rád (Idared). Výška koruny má cca 240 cm, priemer koruny max. 3,5 m, no má cca 35 rokov a vlani bolo na nej 150 kg jabĺk. Pri jej reze si dávam osobitne záležať – vyzerá ako dáždnik alebo ako hríb. Na všetkých stromoch - jadrovinách robievam aj prebierku plodov, takže mám ukážkové stolové ovocie.

Kedy sa pripravujete na novú sezónu? Máte svoju záhradkársku rutinu, ktorú opakujete každý rok?

S prípravou záhradky na novú sezónu začínam už na jeseň. Po opade listov broskýň ich uložím hlboko do kompostu. Strom ošetrím meďnatým prípravkom proti hubovým chorobám a na jar aplikujem sírnatý postrek proti kučeravosti listov - Sulku. Odborníci neodporúčajú pestovať broskyne bez postrekov, preto ich chránim čo najšetrnejšími metódami. V prvej polovici decembra vždy ostrihám môj vinič, pestujem len stolové odrody. Hroznové strapce uskladňujem pod plafónom v pivnici, zavesené pomocou háčikov, vydržia takto aj do nového roka. Všetok biologicky rozložiteľný materiál zo záhradky dávam do kompostu. Kompostovisko by mal mať každý rozumný záhradkár. 

Robíte aj preventívne jarné postreky? 

Preventívne postreky proti hubovým chorobám a proti cicavému a žravému hmyzu robím len v prípade, že sa vyskytujú v priebehu roka. Pri ochrane rastlín uprednostňujem biologické metódy a šetrné prípravky, ktoré neohrozujú užitočný hmyz ani pôdne mikroorganizmy.

Aké práce treba na záhradke robiť na jar ako prvé? Mnohí začínajú strihaním viniča. 

Podľa odbornej literatúry by mal byť vinič ostrihaný/orezaný do konca februára. Pri neskoršom reze vinič viac slzí. Pestovanie viniča hroznorodého nie je veľmi náročné, ale určitú starostlivosť nemožno zanedbať.

Každý nemusí všetko vedieť, ale robme všetko tak, ako tí, ktorí to vedia. 

Je náročné pestovať hrozno na záhradách? Alebo to zvládne aj začiatočník? Pre aké odrody viniča sa rozhodnúť?

Najjednoduchšie je začať pestovať vinič zakúpením kontajnerovanej sadenice. Tú je možné zasadiť na trvalé stanovisko kedykoľvek počas roka, keď nie je pôda zamrznutá. Začiatočník by sa mal rozhodnúť pre odolnejšie odrody alebo také, ktoré sa daria susedom. To, že sa vinič sadí do úrodnej hlbokej pôdy a nie do močaristej alebo kamenistej, je samozrejmosť.

Sadenie viniča mnohí preferujú na jeseň. Dá sa vinič sadiť aj na jar? Čo si vyžaduje hnojenie viniča?

Sadí sa v apríli. Keď je pôda teplejšia. Nad úrovňou pôdy má ostať iba jediný púčik, aj ten sa musí úplne zakryť pôdou. Koncom mája ten púčik vyrastie nad povrch a ďalej sa udržiava blízke okolie bez buriny a dostatočne zavlažované. Musí tam byť oporná konštrukcia alebo kôl a o dva roky môže byť prvý strapček na ochutnávku.

Do výsadbovej jamy môžeme dať na dno dokonale vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost. Dostatočná závlievka, najmä v prvom roku po výsadbe, je tiež samozrejmosť. 

Dá sa na rozmnožovanie viniča ísť cestou odrezkov? Je to jednoduché?

Vinič sa dá pestovať aj z tzv. odrezkov zakorenením. Odrezky sa získavajú v decembri, no nie je to aktivita pre začiatočníkov. 

Videli sme, že štepíte ovocné stromy, dá sa štepiť aj vinič? Kedy je najlepšie uskutočniť štepenie viniča?

Vinič sa, samozrejme, dá aj štepiť, treba vedieť, že štepenie viniča je vysoká škola štepenia – nie je to nič pre začiatočníka. Tých spôsobov je viac. Dá sa štepiť skoro na jar tzv. „dreveným do dreveného“, alebo v máji „zeleným do zeleného“. Ja používam hlavne ten májový termín.

Treba preventívne bojovať proti škodcom alebo chorobám? Aký jarný postrek viniča volíte na Vašej záhrade?  

V našich oblastiach vinič ohrozujú hlavne hubové choroby ako múčnatka a peronospóra, ale aj mnohé ďalšie. Dôležité je predísť múčnatke postrekom na to určeným prípravkom, tesne pred kvitnutím a druhým postrekom po odkvitnutí, vtedy, keď ešte nie je viditeľná.

Keď je múčnatka na strapci rozvinutá, vtedy sa už nedá zachrániť, strapec onedlho uschne. Niektorí pestovatelia viniča majú pri viniči zasadenú ružu náchylnú na múčnatku, na ktorej sa objaví múčnatka asi o 5 dní skôr ako na viniči a vtedy vedia, že už musia striekať vinič proti múčnatke.

Vinič v predjarí striekam sírnatým prípravkom Sulka (5% koncentrát) a proti roztočom, ktoré sa v lete prejavujú na listoch – erinóza a akarinóza aplikujem dravé roztoče.

Škodcovia v záhradách nepoznajú hranice pozemkov. Nevieme teda ovplyvniť, že hoci robíme preventívne opatrenia, škodcovia neprídu “od susedov”. Ako s tým bojujete? 

Na likvidáciu roztočov sa mi už viac rokov osvedčujú dravé roztoče. Používam prípravky, ktoré nezabíjajú lienky, keďže tie likvidujú vošky. Rozmiestňujem na stromy aj príbytky pre ucholakov, aby okrem vošiek likvidovali aj roztoče. 

Na zaistenie dokonalejšieho opelenia mojich ovocných stromov používam „hmyzí hotel“, ktorý osídlili stovky rôznych včiel samotárok! Likvidovať škodlivý hmyz mi pomáhajú sýkorky, ktorým som pripravil niekoľko sýkorníkov (hniezdnych búdok). Okrem toho mám v záhrade aj rôzne kvitnúce rastliny, ktoré priťahujú užitočný hmyz a prispievajú k biodiverzite. Je dobré mať v blízkosti záhradky príbytok pre ježkov, títo nám pomáhajú pri likvidácii slizniakov.

Používate v záhrade aj biologické postreky? Alebo vlastné/prírodné? Alebo zakročíte aj chemckými postrekmi, keď treba?

Podľa možností sa vyhýbam tzv. tvrdej chémii, ale prípravky na báze síry a medi sú povolené aj v biopestovaní. Aj s používaním síry a medi to nemožno preháňať, lebo to všetko nakoniec skončí v pôde a má to nepriaznivý vplyv na mykorhízu v pôde.

S biologickými prípravkami (postrekmi) nemám veľa skúseností, ale určite existujú. Pre takéto prípady kupujem každoročne záhradkársky kalendár, je to pre mňa jedinečná textová aj obrazová pomôcka po celý rok.

Skúšal som chrániť moje stromky proti hubovým chorobám alebo živočíšnym škodcom napr. výluhom zo žihľavy a suchých cesnakových listov, ale objektívne som nedokázal vyhodnotiť úspešnosť alebo prínos. 

Máte za sebou krásne úspechy a aktivity, venujete sa starým odrodám ovocných stromov, štepíte ich a uchovávate pre budúce generácie. Máte na to ešte čas? 

V súčasnosti dosť času trávim aj výjazdmi do okolia na vidiek, samozrejme najradšej s mladými spolupracovníkmi, kde spoločne vyhľadávame veľmi staré odrody ovocných stromov a tieto pomocou štepenia a do pripravených podpníkov vo vlastnej ovocnej škôlke  ďalej množíme a zachraňujeme pre ďalšie generácie. Mňa bavia hlavne také ovocné druhy, ktoré sa ťažko pestujú a množia a ktoré sú zriedkavé. Sú to hlavne rôzne zaujímavé náhodné orechové semenáče, oskoruše, moruše čierne aj niektoré kvitnúce okrasné kríky alebo japonské javory.

Aký je váš sen alebo plán v záhradníctve, čo by ste ešte chceli dosiahnuť?

Vypestoval som vyše 2 tisíc rôznych ovocných stromkov aj do genofondového sadu ZOGOR a rád by som sa ešte dožil prvých úrod z týchto stromov. A najväčšiu radosť by mi urobilo, keby som mal čím viac pokračovateľov, mladých perspektívnych ovocinárov.

Veľa šťastia vo Vašich plánoch, ďakujeme za rozhovor.

Zdroj foto: Ján Vigoda