Vijačka kukuričná

Charakteristika škodcu

Vijačka kukuričné je škodca, ktorý ešte v deväťdesiatych rokoch škodil len v južnejších oblastiach Slovenska. Počas posledných 6 rokov sa však rozšírila prakticky do všetkých oblastí na Slovensku, kde sa pestuje kukurica. Proti vijačke kukuričnej sa v súčasnosti ošetruje celá plocha osivovej kukurice a mnohí pestovatelia v oblastiach s jej silným výskytom ošetrujú aj ostatné plochy zrnovej kukurice.
Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) patrí medzi najvýznamnejších škodcov kukurice na Slovensku. Motýľ má krídla hnedožltej farby s rozpätím 2,5-3,0 cm. Vijačka prezimuje v poslednom štádiu húsenice v kukuričnom kôroví, ktoré zostane po zbere na povrchu pôdy. Kuklenie prebieha v priebehu mája až júna. Motýle lietajú v období od júna do začiatku septembra a postupne kladú vajíčka. Z bielych vajíčok, ktoré sú nakladené po 10-30 kusoch na spodnú stranu listov, sa po 5-15 dňoch liahnu húsenice. Každá samička dokáže naklásť 250-350 vajíčok. Vyliahnuté húsenice najskôr ožierajú listy alebo sa živia peľom z metliny a po druhom zvliekaní prenikajú do stebiel kukurice. Napadnuté rastliny sa často lámu, zasychajú a nevytvoria plnohodnotné šúľky. Napadnuté šúľky sú znehodnotené. Výskyt vijačky kukuričnej silno znižuje úrodu, ale aj kvalitu zrnovej a taktiež silážnej kukurice. Kukurica je v európskych rastlinných spoločenstvách relatívne nováčikom dovezeným do Európy až po objavení Ameriky a rozšíreným vo väčšej miere až v minulom storočí. Vzhľadom k tomuto nemala kukurica v Európe počas dlhého obdobia významnejších škodcov. V ostatných rokoch sa však vďaka vyšším teplotám intenzívne šíri vijačka kukuričná smerom na sever. Na Slovensku už vijačka kukuričná spôsobuje významné škody na kukurici v celej poľnohospodársky významnej oblasti.
Škodlivosť vijačky kukuričnej má taktiež vplyv na napadnutie rastlín kukurice hubovými chorobami, predovšetkým hubami rodu Fusarium. Húsenice vijačky poškodzujú rastlinné pletivá listov, stebiel a šúľkov. Poškodené miesta bývajú následne infikované hubovými chorobami, ktoré spôsobujú ďalšie škody, predovšetkým tvorbu mykotoxínov. Mytotoxíny sú toxické látky, ktoré sa môžu dostávať v potravinovom reťazci až do konečných produktov pre výživu ľudí (mlieko, mäso, a pod.). U hospodárskych zvierat spôsobujú zdravotné problémy a znižujú tak ich úžitkovosť.