Obilniny

Hrbáč obilný (Zabrus tenebrioides), Coleoptera je významný škodca obilnín už niekoľko desaťročí. Imágo má telo smolovo-hnedej až smolovo-čiernej farby, dlhé 14 – 16 mm. Larvy v dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm, sú belavej farby s tmavohnedou hlavou a predhrudím. Majú tri páry hrudných nôh, ktoré sú silné, hrabavé. Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága. Prítomnosť lariev škodcu v mladých porastoch obilnín v jeseň a na jar sa veľmi ľahko zisťuje na základe charakteristických poškodení listov larvami (opísané sú v časti vývojový cyklus). Dobre sú viditeľné rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré sa sušia a nadobúdajú sivú farbu. Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra – na začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer, sú veľmi žravé a aktívne sú do prvých mrazov, keď migrujú hlbšie do pôdy. Oteplením na jar znovu začínajú byť aktívne a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Larvy spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho výskytu a dlhšieho obdobia aktivity porasty môžu byť aj úplne zničené. Imága znižujú počet zŕn v klase.

Kohútik pestrý je rozšírený škodca obilnín v Európe a na Strednom východe. Tento hmyz sa je veľmi početný na poliach obilnín a jeho larvy sú schopné poškodením listových pletív zredukovať produkciu zrna. Na obilninách škodia larvy aj imága kohútika. Najviac poškodzujú klíčiace rastliny a tiež nové prírastky na starších rastlinách. Larva denne skonzumuje 1 - 3 násobok svojej hmotnosti. Keďže larvy žerú oveľa viac a zriedka sa presúvajú z rastliny na rastlinu, ich poškodenie je výraznejšie ako poškodenie spôsobené imágami. Klíčiace rastliny v štádiu jedného listu sú často zničené jednou larvou.

Huba Ustilago tritici napáda rôzne druhy pšenice, tritikale a ojedinelo aj raž. Symptómy na rastlinách, ktoré vyrástli z infikovaných zŕn sa prejavia pred klasením na zástavovom liste v podobe žltohnedého sfarbenia. Sneť postihuje všetky časti klasu okrem klasového vretena a premieňa ich na masu hnedočiernych chlamydospór. Klas je v prvom štádiu choroby obalený tenkou priesvitnou blanou, ktorá neskôr praská a uvoľňujú sa chlamydospóry, takže o 2-8 dní zostane iba holé klasové vreteno. Ďalším typickým symptómom je skoršie klasenie v porovnaní so zdravými rastlinami. Vývojový cyklus Ustilago tritici je dvojročný. Chlamydospóry sa z napadnutých klasov uvoľňujú v čase klasenia a kvitnutia pšenice. Mycélium huby prežíva v zrne v kľudovom štádiu, vo vývoji pokračuje až pri klíčení zrna. Prerastá až k vegetačnému vrcholu a preniká do zárodočných pletív, neskôr do jednotlivých kláskov, kde pred klasením fruktifikuje a vytvára čiernu masu chlamydospór. Infekcie zŕn sú podporované vlhkým počasím počas kvitnutia (okolo 80%). Napadnutie pšenice prašnou sneťou je v SR v súčasnosti minimálne a výskyt choroby je skôr raritou.

Ochorenie možno diagnostikovať najskôr od metania, predtým choré rastliny iba o niečo silnejšie odnožujú. Steblá zostávajú o niečo kratšie, klasy môžu byť podľa odrôd buď kratšie alebo dlhšie ako na zdravých rastlinách, alebo majú značne roztiahnuté vreteno klasu. Nezrelé plevy odstávajú a obsahujú namiesto zŕn najskôr mazľavé, potom tvrdé, okrúhle hálky naplnené čierno-hnedými spórami. Typicky je ich rybací zápach. Príležitostne môžu byť napadnuté iba jednotlivé steblá rastliny, alebo jednotlivé zrná vytvárajú v klase hálky. Mazľavá sneť pšeničná sa vyskytuje vo všetkých pšeničných oblastiach a môže spôsobiť citelné straty na kvalite a úrode. Infekcia sa prenáša osivom, je potenciálne nebezpečné predovšetkým siať nemorené osivo. Pšenica infikovaná mazľavou sneťou pšeničnou nemôže byť použitá na potravinárske účely a rovnako nie ako osivo. V spórach nachádzajúci sa toxín trimethylamin spôsobuje u zvierat znížené prírastky na váhe, pokiaľ sa takto infikované zrno využíva pre krmovinárske účely.