30.04.2020 (Aktualizácia článku: 29.04.2020)
Ako správne pestovať a starať sa o papriku?
Paprika (capsicum annuum) je známou sezónnou zeleninou, ktorú si aj v našich podmienkach vieme vypestovať. Jej domovom sú subtropické oblasti Ameriky, no darí sa jej po celej Európe a aj na ďalších kontinentoch. Je zásobárňou vitamínu B a C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá jej konzumácia v čerstvom surovom stave. Aj preto prinášame nasledujúci sumár informácií.
Ktoré odrody patria k najobľúbenejším?
K najčastejšie pestovaným odrodám u nás patrí odroda PCR – vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie. Plody má žltozelené, kosákovito prehnuté. Sú mierne pálivé, ale zato šťavnaté. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu. Citlivo však reaguje na zmeny teplôt. Jej vegetačná doba trvá približne 120 dní.
Na našich záhradkách by nemala chýbať ani odroda Slovakia – dobre sa jej darí vo fóliovníkoch. Patrí k veľmi skorým odrodám typu kápie. Plody sú teda previsnuté, výraznej chuti a arómy. Vhodná na priamy konzum aj na zaváranie, podobne ako odroda alma.
Predpestovanie
Papriku odporúčame vysádzať z priesad. Je to menej náročné ako zo semien, ale najmä výnosnejšie a bohatšie na zásobné látky. S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo. Aby ste na jar mohli sadiť svoje vlastné priesady do záhonov, je polovička januára ideálnym obdobím na vysievanie paprík.
Kvalita priesad
Priesady pestujte v dobre izolovanom, ideálne vo vyhrievanom fóliovníku z priameho výsevu. Nie je nutné pikírovanie. Najvhodnejší termín výsevu je medzi 15 až 30. marcom, ale aj skôr, keďže sadenice rastú približne 50 až 55 dní.
Sadeniciam musíme zabezpečiť optimálnu teplotu pôdy medzi 20 až 30°C. Rozhodne nesmie poklesnúť pod 13°C. Paprika tak podľahne hubovým chorobám a zastaví sa klíčenie.
Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si až takto predklíčené osivo umiestnime do pripraveného substrátu alebo do inej náhrady za klasickú zeminu. Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín, no komplexné riešenie závisí aj od ďalších podmienok – svetlo, teplota a voda. Riziko ochorení sa znižuje preventívnymi zálievkami prípravku Previcur (na jeseň).
Sadenice sú ďalej náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu. Veľkosť závlahovej dávky má byť len taká, aby voda z povrchu rastliny do večera obschla. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80%. V takomto „suchšom“ vzduchu sa menej šíria hubovité choroby a plesne, postupne sa tvorí ochranná vrstva (kutikula) a optimalizuje sa výpar vody.
Pri pestovaní sadeníc je dôležitým opatrením vetranie. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu, otužujú sa, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia. Interval postupne predlžujeme. 7 dní pred výsadbou vetráme nepretržite.
Kedy je priesada vhodná na vysádzanie? Je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Lepšiu energiu klíčivosti podporujú aromatické nitrozlúčeniny, v bežne dostupných rastlinných stimulátoroch.

Výsadba a zalievanie
Je to teplomilná rastlina, ktorej sa darí v nadmorskej výške od 110 do 200 m. Ideálna teplota je od 25 až 28°C. Jej rast sa zastavuje pri teplote 10°C. Vhodným obdobím na výsadbu na voľnom priestranstve je od polovice mája. Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku podnecujú rozklad zásobných látok, až úplnú sterilnosť. V skleníku ich môžete vysádzať už koncom apríla, na slnečnú stranu.
Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým potrebnejšie bude vyviazať ich o pevnú drevenú alebo oceľovú palicu.
Pri pestovaní na balkóne či na terase používajte len špeciálne nádoby s odvodňovacími otvormi. Nevyhnutná je hrubšia drenážová vrstva, ktorú od substrátu oddelíte netkanou textíliou. Nastieľanie fóliou je výhodné aj v záhrade, čím sa udržiava vlaha a predchádza zaburineniu. Odporúčaná hrúbka substrátu v nádobe je 20 cm.
Pe lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov? Viac o tom, ale aj o priväzovaní na pevno sa dočítate v tomto článku.
Paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách. Vyhovuje im výsadba po strukovinách alebo koreňovej zelenine.

Zálievku v teplejších dňoch vykonávame v ranných hodinách. V období rodivosti potrebuje paprika pravidelné (každých 7 dní) zavlažovanie ku koreňom s odstátou vodou, v dávke do 30 mm.
Hnojenie a požiadavky na kvalitu pôdy
Paprika vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité. Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. O 3 až 4 týždne použite priemyselné hnojivá s postupným uvoľňovaním živín.
Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov. Podľa potrieb ďalej používame herbicídy - Agil 100 EC, počas vegetácie občas prihnojíme síranom amónnym - Forestina, no zároveň ich chránime pred prehnojením dusíkom a draslíkom.

Ochorenia a ochrana
Zásoby z prístupných živín v pôde, z fosforečných a draselných v odporúčaných priemyselných hnojivách majú veľký vplyv na odolnosť voči škodcom a najčastejším chorobám papriky.
Často ju napádajú najmä hubové choroby ako suchá škvrnitosť, hniloba alebo závažný stolbur papriky, pri ktorom je narušená tvorba a klíčivosť semien. Vhodným opatrením sú špeciálne fungicídy - Prolectus.
Kondíciu papriky narúšajú typickí prenášači viróz, medzi ktorých patria strapky, molice a vošky. Proti nim sme vám už priniesli množstvo užitočných rád. Využite ich a nenechajte škodcov, aby znehodnotili to, čo je súčasťou našich takmer každodenných pokrmov.